Berlínsky koncert sa uskutočnil presne pred 3 mesiacmi v tej istej zostave ako na pôde Slovenskej filharmónie v nedeľu 27.1. - sóla hrali klavirista Ivo Kahánek, huslista Jan Fišer a violončelista Tomáš Jamník - hudobníci, známi ako Dvořákove trio. Je chvályhodné, že sa Slovenská filharmónia na základe pozvania Veľvyslanectva SR a Slovenského inštitútu v Berlíne postarala vlani až o dva excelentné koncerty - orchester účinkoval k osmičkovým výročiam pod taktovkou Rastislava Štúra v Konzerthause v Berlíne (4. 5. 2018) s programom z diel Jána Levoslava Bellu, Jany Kmiťovej a Antonína Dvořáka a Slovenský komorný orchester vystúpil k Storočnici Československa v Berlínskej filharmónii (27. 10. 2018) s dielami Eugena Suchoňa, Romana Bergera, Bohuslava Martinů a Leoša Janáčka.
Slovenskú filharmóniu ctí, že práve to dielo, ktoré bolo základnou osou berlínskeho koncertu SKO v Malej sále Berlínskej filharmónie (1100 miest), zopakovala v Bratislave, a to s tými istými českými sólistami. Concertino pre klavírne trio a sláčikový orchester, H. 232 Bohuslava Martinů je pýchou trojkoncertného repertoáru. V našich zemepisných šírkach sa paradoxne nehráva často, ale vždy stojí za to. Bola to idea umeleckého vedúceho SKO Ewalda Danela, ktorú s radosťou prijali českí partneri, dramaturgia Slovenskej filharmónie a Berlínska filharmónia. Je to neobohraté dielo, neľahké pre interpretov, ani pre poslucháčov, ale odmeňujúce vo svojej neoklasickej kompaktnosti a dynamizme. Zvuk českej a európskej hudobnej moderny je silný v diele skladateľa, ktorý žil a mal pevné zázemie v Paríži, v New Yorku a Bazileji, ale kompozične ostal spätý aj s českými koreňmi. Svojím hudobným jazykom dodnes rezonuje a oslovuje interpretov i dramaturgov. Concertino vzniklo po tom, čo podobný trojkoncert skladateľa vydavateľ Schott odmietol, bolo to v roku 1933. Autor veľmi rýchlo zareagoval a napísal nový trojkoncert. Jeho premiéra sa konala v roku 1936 v Bazileji. Všetci traja českí hostia - Ivo Kahánek, huslista Jan Fišer a violončelista Tomáš Jamník - sú špičkovými sólistami, výhercami medzinárodných súťaží a tak sólovo, ako i v komornom zoskupení pod názvom Dvořákové trio, sú pravidelnými hosťami zaujímavých hudobných podujatí a umeleckých sezón vo svete. Hrali famózne, čo ocenilo aj bratislavské publikum. Podotýkam, že cyklus komorných koncertov SKO sa teší obľube, prízemie veľkej sály Reduty bolo aj v nedeľu 27.1. zaplnené.
Umelecký vedúci SKO Ewald Danel, jeden z koncertných majstrov Slovenskej filharmónie, vzdal hold svojmu predchodcovi, zakladateľovi SKO Bohdanovi Warchalovi, ktorý počas 40 rokov pôsobenia vyryl v hudobnom živote Bratislavy, Slovenska a aj ďaleko za jeho hranicami hlbokú stopu. Danela si určil sám ako svojho nástupcu. Dnes je súbor omladený, bývalí členovia v ňom už nehrajú, ale vídať ich v publiku. Osobne mi je ľúto za pôvodným programovým zámerom hrať hudbu baroka, čo bolo v minulom storočí aktuálne a obrodzujúce, hoci o poučenej interpretácii sme sa dozvedali až časom od velikánov a objaviteľov z Holandska a Anglicka a neskôr aj zásluhou na starú hudbu špecializovaných slovenských súborov - Musica aeterna a Solamente naturali. Bolo teda prirodzené, že sa repertoár SKO rozširoval aj iným smerom, súbor inšpiroval aj slovenských skladateľov a v mnohom prispel k ich tvorbe a jej šíreniu. Azda aj dnes je prirodzené, že rozširovanie repertoáru SKO ide ďalej a súbor sa stáva takmer mozartovským orchestrom. Potvrdzuje to aj zvolený program: milý Hudobný žart, KV 522 a Symfónia č. 29 A dur, KV 201 Wolfganga Amadea Mozarta. Prídavok od Corelliho bol v tomto kontexte príjemnou pripomienkou majstra. Hommage à Bohdan Warchal sa teda konala takmer bez baroka, ale so skvelým Martinů.
