Špičkový koncert Daniely Hlinkovej a Moyzesovcov v Redute

Autor: Viera Polakovičová | 1.2.2019 o 14:33 | (upravené 15.2.2019 o 18:31) Karma článku: 1,01 | Prečítané:  225x

Vynikajúca slovenská klaviristka Daniela Hlinková, žijúca v Berlíne, účinkovala s Moyzesovým kvartetom na komornom koncerte Slovenskej filharmónie 29. 1.

Komorný koncert sa konal v nádhernej Malej sále Slovenskej filharmónie, ako stvorenej pre takéto zoskupenie. Nebol to bežný koncert - umelecká úroveň a ani program neboli každodenné. Veď svetovo známi Moyzesovci sú stále lepší, zrelší, fundovanejší. Hrajú vysoko profesionálne, repertoár obohacujú a cizelujú a ich hostia sú vždy atraktívni a vynikajúci umelci. 

Po desiatkach rokov s prvým huslistom Stanislavom Muchom je ich prvým huslistom koncertný majster Slovenskej filharmónie Jozef Horváth a popri dlhoročných členoch kvarteta a zakladateľoch, huslistovi Františkovi Törökovi a violistovi Alexandrovi Lakatošovi, je to aj sólista, komorný hráč a koncertný majster Slovenskej filharmónie, violončelista Ján Slávik. Špičkoví hudobníci, vzbudzujúci úctu a obdiv. Ich programová voľba padla tentokrát na dielo Cypřiše, B. 152 Antonína Dvořáka a Klavírne kvarteto č. A dur, op. 81 tohto majstra. Výborná voľba. Cypřiše poznám skôr v ich originálnej verzii pre spev, ale vo verzii pre sláčikové kvarteto sú rovnako zaujímavé a unikátne. Toľko vyspievanej lásky z pera tohto nesrmteľného českého skladateľa poteší každého hudbu milujúceho človeka. Tak umne zinštrumentovaná hudba, kde spievajú nielen prvé husle, a to tak nádherne, ako to predviedol Jozef Horváth, ale aj druhé husle, či viola, nehovoriac o violončele. Ten zamat vo farbe tohto sláčikového nástroja učaroval Dvořákovi opakovane a nielen jemu, ale aj ďalším svetovým skladateľom. Ján Slávik hladil svoj nástroj a v publiku zatíchli dokonca aj maličké deti... Cypřiše - to je 18 ľúbostných piesní na texty Gustava Pflegra Moravského z roku 1865, romantizmus v plnej nádhere. K piesňam sa skladateľ vracal po celý život, vyšli pod rôznymi názvami v rôznych zoskupeniach. Sú jeho vyznaním lásky k Jozefíne Čermákovej, sestre jeho budúcej manželky Anny, plné citu a nešťastia, pretože ten cit nebol nikdy naplnený. Sláčikové kvarteto pozostáva z 12 z pôvodných 18 piesní. Vzniklo v roku 1887, pôvodne ako Ohlasy písní, neskôr Večerní písně. Dielo 24-ročného majstra zaujme svojou poetikou, ale aj kompozičnou zrelosťou. Moyzesovci predviedli dielo štýlovo a precítene.

Ešte viac radostí prinieslo Klavírne kvinteto č. 2 A dur, op. 81 majstra. Pozvanie Daniely Hlinkovej ma veľmi potešilo, nakoľko som s umelkyňou mohla spolupracovať v krajine, kde žije, Nemecku a zažila som ju v nejednej prestížnej sále a v zaujímavom kontexte. Na pozvanie slovenskej diplomacie otvárala Honorárny konzulát SR v Lipsku, počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie účinkovala na veľkorysej prezentácii Slovenska v Hannoveri, ale videla a počula som ju aj na pôde Berlínskej filharmónie. Hrala vždy vynikajúco. Nečudo, veď je jednou z absolventov prestížneho petrohradského Konzervatória, študovala aj na Vysokej škole múzických umení (u Daniely Varínskej) a u svojho otca v Bergene, či u Pavla Gililova na Vysokej hudobnej a tanečnej škole v Kolíne n. R. Ako dieťa si ju všimol Lazar Berman. Je laureátkou medzinárodných súťaží a účastníčkou majstrovských kurzov, nositeľkou medzinárodných ocenení, koncertuje v Európe, ale aj mimo nej (naposledy v Číne, kde mala aj majstrovské kurzy). Má vynikajúcu techniku, ale najmä krásny štýl - jej hra je jemná, výrazovo precítená, štýlová, vie sa prispôsobiť sálam i rôznym nástrojom (v Redute mala kvalitný Steinway). Aj Dvořákovo dielo, ktoré patrí k tým najkrajším svojho druhu, jej svedčalo a spolu s Moyzesovcami predviedli výkon hodný majstrov. Klaviristku, zvyknutú na absolútnu dokonalosť na svetových pódiách, vyrušil omyl študenta, prevracajúceho strany. Verím, že to hladko prešlo, veď aj to patrí k živému výkonu. Svedčí o mimoriadnej profesionalite hudobníkov, že nedali na sebe nič poznať a ani to nepoznačilo kvalitu ich výkonu. Bravó Daniela Hlinková a Moyzesovci!

Už iba malá poznámka k akustike sály a umiestneniu klavíra - neviem, či existuje iný variant, ako posadiť kvarteto dopredu a klavír odsunúť dozadu. Myslím, však že napriek dokorán otvorenému koncertnému krídlu ho bolo počuť tlmenejšie. Verím však, že skúsení hudobníci si zvolili najlepšiu zo všetkých existujúcich možností.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?