reklama

Paralelné fóbie Martina Burlasa a ďalšie premiéry v rozhlase a vo filharmónii

Slovenská filharmónia po prvýkrát uviedla Elgarovu 1. symfóniu a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu (SOSR) prišiel s odvážnym koncertom súčasnej hudby, vrátane svetovej premiéry diela Martina Burlasa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Dramaturgia SOSR sa zaslúžila o významný čin, ktorý nemá v bežnej koncertnej sezóne obdobu! 

Pravidelné koncerty Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu bývajú raz mesačne v piatok, a tak sa nadšenci, zaujímajúci sa o tzv. klasickú alebo vážnu hudbu, dostanú do oboch najvýznamnejších koncertných sál nášho hlavného mesta. A ak aj nie, môžu si rozhlasové koncerty vypočuť v priamom prenose na Rádiu Devín.

Že bola na koncerte 22.3. takmer do troch štvrtín plná sála, to je výsledok neúnavnej propagácie Rádia Devín. O koncerte referoval, pozýval návštevníkov a sľuboval zážitok. A že bude mimoriadny, to sme mohli tušiť z obsadenia - bol to mladý klarinetista Martin Adámek, ktorý vyhral v r. 2016 výberové konanie na post do prestížneho súboru súčasnej hudby Ensemble intercontemporain v Paríži. Tento súbor je francúzskou vizitkou rovnako ako Centre Pompidou, neďaleko ktorého zásluhou svojho zakladateľa Pierra Bouleza sídli. Potulovať sa v strede Paríža po priestore bývalej mestskej tržnice - Les Halles - znamená aj sedieť pri fontáne Igora Stravinského, neďaleko ktorej hudobníci súboru skúšajú. Pozvaný dirigent Zsolt Nagy bol azda ešte väčším lákadlom, veď premiéroval vyše 1000 diel súčasných skladateľov a súčasnej tvorbe naklonený svet ho pozná rovnako ako Pierra Bouleza. Nagy je v Bratislave vítaným hosťom - hosťoval na festivale Melos Étos, ktorý dokazuje, že Slováci sú otvorení aktuálnemu dianiu a zároveň za roky existencie rehabilitoval za totality zakázaných slovenských skladateľov a ich diela. Je otvorený aj našej tvorbe, čoho dôkazom bola svetová premiéra diela Paralelné fóbie slovenského skladateľa Martina Burlasa. SOSR ukázal, ako sa to má robiť - bola to objednávka, na ktorú dostal autor podporu z Fondu pre podporu umenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Martin Burlas išiel životom spolu s Vladom Godárom, či Petrom Breinerom a pre svoj rebelský individuálny jazyk našiel zázemie v divadle Stoka, ktoré nenahraditeľným spôsobom zaplnilo dieru v totalitnej Bratislave. A je to práve on, ktorý spolu s Danielom Matejom, Ľubomirom Burgrom a Marekom Piačkom vyryl nezabudnuteľnú stopu v podobe tvorby komorných opier skomponovaných pre Stoku. Desaťročia nastavuje zrkadlo svojou hudbou a zásadami. 

Zsolt Nagy, Martin Adámek, SOSR
Zsolt Nagy, Martin Adámek, SOSR (zdroj: Archív: SOSR)

Ešte väčším prekvapením bol aj celkový program koncertu - v slovenskej premiére uviedol SOSR ďalšie dve vynikajúce diela - Koncert pre klarinet a orchester fínskeho skladateľa Magnusa Lindberga a Transfigurazioni maďarského skladateľa Andrása Szöllösyho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetky tri diela medzi sebou súvisia, prepája ich zvukovosť a aktuálnosť. Lindbergov klarinetový koncert je spojením postromantickej nádhery s možnosťami prekročiť všetky hranice - tonálne, kompozičné, interpretačné. To, čo musí sólista dokázať, je sólová hra bez hraníc a Adámek dosahuje najvyššie méty. Dielo má strhujúce zvuky, všetko plynie vo vnútornej logike. Obdivuhodný výkon sólistu i orchestra, impozantný aj v sólovej kadencii. SOSR podáva výborný výkon počas celého koncertu, hráči vyžarujú také nadšenie z hudby, že som sa chvíľami cítila ako v inej krajine, nie v Bratislave.

Martin Burlas
Martin Burlas (zdroj: Archív: SOSR)

Martin Burlas napísal dielo, v ktorom ma oslovila silná logika, stavba a zvukovosť. Depresívne tóny, ktoré som poznala v minulosti, sa vytratili, ale bola tam nástojčivosť v podobe Burlasovi veľmi blízkej repetitívnej hudby. V druhej časti diela prichádza stíšenie, aby sa potom vrátil k minimal music a spojil ju s elektronickou hudbou - tá mu je blízka a robil ju vždy dobre, jej využitie je nanajvýš účinné. Postupné uvoľnenie napätia, nastoleného na začiatku, akoby pripustilo istú nádej. Vďaka Martin Burlas!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vysoko profesionálne dielo Transfigurazioni  Andrása Szöllösyho zavŕšilo tento výnimočný koncert. Skladateľa poznáme skôr ako muzikológa a zostavovateľa Bartókových diel. Veľmi zaujímavo narába s hudobnými motívmi, nastoľuje ich, potom ich rozdrobuje, zaznievajú v jednotlivých úsekoch a variáciách, aby sa znova stmelili, prípadne išli proti sebe v kontrapunkte. Transfigurazioni sú veľmi účinné a v istých súvislostiach akoby ešte viac zdôraznili aktuálnosť Burlasovej výzvy. Práve toto dielo inšpirovalo Burlasa k napísaniu skladby, ktorou sa nekompromisne ozýva, aby sme nezabudli, že na Slovensku došlo k bezprecedentnej vražde novinára a jeho snúbenky. Szöllösy ním reagoval na totalitu v sedemdesiatych rokoch a dnes Martin Burlas nadväzuje na neho ešte nástojčivejšie. Hovorí dosť!, pridáva sa k masám na námestí a bude tak činiť vždy, keď sa bude krivdiť a kým nebude vymožiteľnosť práva. Taký bol vždy, za totality i dnes, v zdanlivej demokracii. Pozoruhodný je aj časový súvis, Transfigurazioni tiež vznikli ako dielo zrelého autora, ktorý reagoval na totalitu - v r. 1972 mal Szöllösy 51 rokov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno iba vďačiť Slovenskému rozhlasu, že koncert odvysielal pre ďalšie stovky, či tisíce poslucháčov. ​Žiadne povinné minimum, žiadne kvóty, iba nadšenie objavovať nové.

A aký bol koncert so šéfdirigentom Slovenskej filharmónie Jamesom Juddom a violončelistkou Ophélie Gaillard?

Ophélie Gaillard, James Judd, Slovenská filharmónia
Ophélie Gaillard, James Judd, Slovenská filharmónia (zdroj: Foto: Ján Lukáš)

James Judd je skvelým príkladom hrdosti na dedičstvo predkov. Ako ináč sa dá nazvať jeho chuť uvádzať neveľmi známu britskú hudbu do života Slovenskej filharmónie? V tejto sezóne to bolo už po druhýkrát dielo Sira Edwarda Elgara. Po predohre Na juhu to bola Elgarova Symfónia č. 1 As dur, op. 55. V Slovenskej filharmónii odznela po prvý raz (21.3.). Takmer hodinové dielo bolo veľkým zážitkom pre svoje kompozičné kvality a aj pre výborné kvality interpretačné – Judd má v slovenských filharmonikoch dobrých partnerov. Hrajú profesionálne, čoraz viac sa aj vizuálne zjednocujú, nasadzujú sláčiky na sekundu rovnako, majú suverénne dychy, ale aj sláčiky znejú kompaktne. Elgar bol mimoriadne nadaným samoukom, vyslúžil si uznanie profesionálov a aj spoločensky – honosí sa titulom Sir. Vďaka Juddovi ho dnes môžeme objavovať aj my. Igor Javorský konštatuje v bulletine, že Elgar prináša na ostrovy vlastnú tvorbu po tom, čo po Purcellovi ostalo vákuum, vyplnené Európanmi Händelom, Haydnom, či Dvořákom. Napísať symfóniu chcel Elgar už desať rokov predtým, ako skomponoval 1. symfóniu v roku 1908. Nadchla hneď pri premiére v Manchestri. Skladateľ ju venoval dirigentovi Hansovi Richterovi, ktorý o nej pred premiérou v Londýne povedal, že obsahuje adagio, ktoré by bol býval napísal predtým iba Beethoven... Dielo má skvelé hudobné témy, sugestívne adagio, slovenskí filharmonici hrali s nadšením. Pekná idée fixe prvej časti strhne poslucháča okamžite, briskná je druhá časť, ale ako magnet vyznieva adagio. Takmer hodinové dielo je optimisticky svieže a prihovára sa sympatickým neskororomantickým jazykom.

James Judd, Slovenská filharmónia
James Judd, Slovenská filharmónia (zdroj: Foto: Ján Lukáš)

Táto sezóna je žičlivá voči violončelistom a častú príležitosť v nej dostávajú Francúzi. Za podpory francúzskej kultúrnej diplomacie spoznávame na našom prvom koncertnom pódiu celú škálu mladých i etablovaných umelcov. Spojenie Elgara so Schumannom vychádza z ich duchovnej spriaznenosti – Elgar považoval Roberta Schumanna za svoj idol, azda preto dramaturgia naplánovala do prvej časti koncertu Koncert pre violončelo a orchester a mol, op. 129 Roberta Schumanna. A pozvala éterickú francúzsko-švajčiarsku čelistku Ophélie Gaillard. Umelkyňa je opradená cenami za výkony a nahrávky, okúzľujúca svojím zjavom a vďaka banke CIC má požičané kvalitné violončelo z dielne Francesca Gofrillera z r. 1737. Gaillard ide do hĺbky, jej Schumann sprítomňuje legendárnu interpretáciu Jacqueline du Pré svojou jemnosťou, ostávajúcu akoby pod rúškom hmly. To je iste aj farba vzácneho nástroja, ktorá nedovoľuje masívne zvuky, ale zvýhodňuje poetickú, priam impresionistickú interpretáciu. Schumann bol však štýlový a mal jasné kontúry. Potvrdil, že Gaillard je znalkyňou Bacha, veď je o.i. aj laureátkou Bachovej súťaže a prídavkom vzdala hold tomuto nemeckému majstrovi. Vysoká profesionalita a kultivovaný prejav umelkyne súvisí aj s jej veľkou skúsenosťou so starou hudbou – v r. 2005 založila barokový súbor Pulcinella. Mozaiku osobnosti dopĺňa aj skutočnosť, že tak, ako mnohí nadšenci starej hudby, venuje sa aj interpretácii súčasnej tvorby. Schumannov Violončelový koncert je vzácnym dedičstvom skladateľa, ktorý ho skomponoval za dva týždne manickej fázy svojho ochorenia počas pôsobenia v Düsseldorfe v r. 1850, jeho premiéry v r. 1860 sa však nedožil. Tri časti plynú attacca, sú zaujímavé melodickými nápadmi i celkovou štruktúrou, v ktorej relatívne malý orchester hrá skôr doplňujúcu úlohu a dielo vyznieva komornejšie ako iné koncerty svojho druhu.

Pozn. Martin Adámek sa krátko po nástupe do Paríža v r. 2016 prezentoval so svojím triom Sen Tegmento na slávnostnom podujatí EuropaKultur v Európskom dome v Berlíne, kde slovenská kultúrna diplomacia spolu s Talianmi a ďalšími Európanmi usporiadala čítanie a koncert a pozvala umelcov udomácnených a tvoriacich v inej, ako vlastnej krajine - slovensko-taliansku spisovateľku Jarmilu Očkajovú a trio, pozostávajúce z čerstvého Parížana Adámka, Slovenky Zuzany Biščákovej a Japonky Nao Higano, uviedlo dielo slovensko-švajčiarskej skladateľky Iris Szeghy.

Viera Polakovičová

Viera Polakovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  94
  •  | 
  • Páči sa:  111x

Som muzikologička, kritička a diplomatka. 25 rokov som pôsobila na rôznych postoch v kultúrnej diplomacii a predtým na manažérskych postoch v oblasti hudby. Budem sa venovať reflexii umeleckého a kultúrneho diania, aj vývoju kultúrnej politiky a stavu kultúrnej dimenzie diplomacie, a to všetko v kontexte s dianím v zahraničí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu