reklama

Brahmsovo Nemecké rekviem v Slovenskej filharmónii

Veľkým sviatkom v Slovenskej filharmónii bolo uvedenie vokálno-inštrumentálneho diela Johannesa Brahmsa Nemecké rekviem, op. 45 (28. - 29. 3.).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bolo to krásne naladenie na najväčšie kresťanské sviatky - Veľkú noc, aj keď nejde o primárne religiózne dielo ako evokuje názov, ale má hĺbku a ponúka meditatívnu bázu pre úvahy o živote a smrti. Je presvetlené krásnymi melódiami a aj keď prináša aj momenty pripomínajúce deň hnevu (dies irae), je skôr vyjadrením útechy a nádeje.

Dnes sú Brahmsove diela absolútnou zárukou kvality, ale nebolo to tak vždy. Mladého umelca z Hamburgu čoskoro objavil publicista a skladateľ Robert Schumann, ktorého manželka Clara sa stala na celý život jeho vernou priateľkou. Keď sa Schumann pokúsil o samovraždu, 20-ročný Brahms začal písať rekviem, neskôr prácu na ňom odložil a pokračoval, keď dostal telegram o smrti svojej matky. Nemecké rekviem skomponoval skôr, ako sa odvážil pustiť do symfonickej tvorby, ktorá je kľúčovým dedičstvom majstra. Viedenská premiéra v roku 1867 nemala eklatantný úspech, údajne bol organový part príliš hlučný a dobová tlač usúdila, že katolícka Viedeň, zvyknutá na tradičné rekviem, nemala veľa pochopenia pre inovatívne dielo s nemeckými textami. V Brémach o rok neskôr sa však skladateľ dožil veľkého úspechu. Dnes patrí dielo k obľúbeným vokálno-inštrumentálnym skladbám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemecké rekviem nemá so zaužívanou formou zádušnej omše - missa pro defunctis - veľa spoločné. Brahms, podobne ako evanjelickí predchodcovia Praetorius a Schütz, vychádzal z Lutherovho prekladu Biblie. Dielo neobsahuje dies irae (deň hnevu, ktorým začína latinský hmynus symbolizujúci posledný súd), hoci šiesta časť mu je svojou hĺbkou a silou najbližšie. Už však nejde o smrť, očistec a vykúpenie, ako v latinskej zádušnej omši, ale o útechu tých, ktorých sa smrť dotkla. Brahmsovo dielo je plné láskavej nehy, ale popisuje aj zápas so smrťou, zhodne s textami však vyjadruje, že smrť, aj jej osteň a peklo, sú porazené. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, James Judd, Jay Yang a Stefan Hadžić
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, James Judd, Jay Yang a Stefan Hadžić (zdroj: Foto: Ján Lukáš)

Hudobne má nosnú rolu zbor, ktorý v danom prípade pripravil zbormajster Viedenskej štátnej opery Thomas Lang. Nastupuje sugestívnym mottom „Blahoslavení plačúci“, znie rešpektujúc Brahmsovu partitúru naplno a s extatickým výrazom počas celého, v Juddovom prípade až 80 minút trvajúceho diela. 

Aj keď je Brahmsovo dielo úplne odlišným rekviem, ako skomponovali Mozart, Schubert, či Verdi a akoby ani do toho radu nepatrilo, je veľmi obohacujúce duchovným odkazom pre trpiacich. Texty, ktoré si skladateľ vybral z Biblie, tematizujú dualizmus smrti a života po smrti, smútok a útechu, pominuteľnosť a zjasnenie, svätosť. Sú blízke tradícii protestantských textov smútočných slávností. Tak sa v 19. storočí začalo rekviem meniť zo zádušnej omše na smútočný obrad, presahujúci náboženský rituál.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zbor nastupuje a capella – to je symbol čistoty. Na úvod sa namiesto huslí ozvú zamatové violy, druhú časť tvoria prelúdium a fúga, hudobne je zdôraznené slovo radosť. V tretej časti tematizuje autor strach zo smrti a zapája sólo, ktoré akoby predspievalo zboru (ako kňaz počas omše), v texte i v orchestri má dominantnú úlohu pozauna, základ tvorí organový bod v D dur a farebnosť dodávajú trúbky a bicie. Štvrtá časť je ťažiskom diela, akási hudobná predstava raja, ukľudnenie. V piatej časti nastupuje sopránové sólo, je ústredným výrazovým momentom. Túto časť autor dotvoril až po premiére, po smrti matky. V šiestej časti sa skladateľ najviac hudobne približuje k dies irae, je to dráma, v ktorej po dialógu barytónu a nosnej dráme zboru a orchestra nasleduje fúga ako obraz stvorenia. V záverečnej siedmej časti prichádza pokojné doznievanie v pianissime a posledné slovo selig, blahoslavení...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sólistkou v piatej časti bola sopranistka Jay Yang z Južnej Kórei, nositeľka medzinárodných ocenení zo speváckych súťaží, žijúca vo Viedni. Má krásny soprán a predviedla veľmi korektný výkon. Barytonista má sóla v tretej a šiestej časti. Vedie dialóg so zborom, predspieva predtým, ako sa rozozneje dráma v zbore. Srbský barytonista Stefan Hadžić z Viedne má kultivovaný prejav, jeho hlas má jemný kovový nádych. Nevdojak som si však zaspomínala na nezabudnuteľného basistu Sergeja Kopčáka, ktorý spieval sólo v Nemeckom rekviem v Slovenskej filharmónii na vrchole kariéry v decembri 1983. 

Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor so svojím šéfdirigentom Jamesom Juddom sa nemeckému romantickému repertoáru venujú s vysokou profesionalitou a úctou, hra je vyvážená, pokojná, graduje v nosných častiach, fúge a hlavne v šiestej časti a priestor dostáva aj pokoj, meditácia a duchovno.

Viera Polakovičová

Viera Polakovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  118x

Som muzikologička, kritička a diplomatka. 25 rokov som pôsobila na rôznych postoch v kultúrnej diplomacii a predtým na manažérskych postoch v oblasti hudby. Budem sa venovať reflexii umeleckého a kultúrneho diania, aj vývoju kultúrnej politiky a stavu kultúrnej dimenzie diplomacie, a to všetko v kontexte s dianím v zahraničí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu