Strhujúce koncerty 55. ročníka Bratislavských hudobných slávností

Autor: Viera Polakovičová | 6.10.2019 o 7:25 | (upravené 6.10.2019 o 7:46) Karma článku: 1,00 | Prečítané:  191x

55 rokov festivalu Bratislavské hudobné slávnosti je dôvodom na veľkú oslavu. Ich bilancia je úctyhodná, veľa sa dá o zábere BHS dozvedieť z publikácie, ktorú organizátori vydali pri tejto príležitosti. 

Obsahuje unikátne fotografie umelcov svetového mena a plagátov BHS, ktoré sprevádzajú festival od jeho 10. ročníka a prezentujú diela slovenských výtvarníkov. Festival sa rokmi vyhranil ako defilé svetových orchestrov, dirigentov a sólistov. V tomto roku prináša popri slovenských špičkách až deväť zahraničných orchestrov.

Kráľovský filharmonický orchester Londýn prišiel do Bratislavy po druhý raz (29.9.), tentokrát s venezuelským dirigentom Rafaelom Payarem, odchovancom školy El sistema a Lorina Maazela. Payaré je už v Európe pojmom, temperamentom pripomína povestného krajana Dudamela, má extatický prejav a zatiaľ, čo Briti a ich medzinárodní hráčski partneri v orchestri zostávali distingvovaní a ukáznení vo vonkajšom efekte, ich hudba znela presne tak, ako z dirigenta vyžarovaná energia. Skvelý úvod s dielom Tance z Galanty Slovensku blízkeho maďarského skladateľa Zoltána Kodálya prekvapil sviežosťou interpretácie a potešil inakosťou, akoby zaznelo úplne nové, moderné dielo! Venezuelčan sa potom chopil nečasto hrávanej 2. symfónie D dur, op. 36 Ludwiga van Beethovena. Bola to pocta majstrovi, ktorého 250. výročie bude dominantou budúceho roka a zároveň dobrým úvodom k Johannesovi Brahmsovi. A jeho 1. symfóniu c mol, op. 68 zahrali Angličania naozaj majstrovsky.

Teleso disponuje hráčmi vynikajúcej sólistickej úrovne, obdivovala som čistotu zvuku dychov, hlavne lesných rohov, za zmienku stojí, že dirigent je aj hráčom na lesný roh. Zvuk sláčikov bol homogénny, vycibrený, jednoliaty, dynamika bola vypointovaná a súhra dokonalá. Brahms mal vnútorný náboj, je to už výrazom romantická hudba, hoci je považovaná za Beethovenovu 10. symfóniu, má už črty blízke Dvořákovej spevnosti. A nasledoval prídavok, ktorý nadchol publikum, Brahmsov Uhorský tanec.

Fínsky rozhlasový orchester s žiadaným fínskym dirigentom Hannu Lintu a rakúskym sólistom na bicie nástroje Martinom Grubingerom sa postarali o nevšedný zážitok dramaturgiou i vynikajúcim výkonom (30.9.). Výborný dirigent s medzinárodným renomé a sólista s brilantnou, unikátnou kariérou, dnes iba 36-ročný umelec, ktorého Rakúšania vyslali už pred 20 rokmi na Medzinárodnú tribúnu mladých interpretov na BHS, je na vrchole svojho interpretačného majstrovstva. Fínsky koncert mal zaujímavú dramaturgiu prvej časti, uviedol dve súčasné diela.

Bolo to skvelé dielo Drifts uznávaného fínskeho skladateľa Sebastiana Fagerlunda, ktorým reaguje na dobu presýtenú avantgardou zrozumiteľným, ale moderným jazykom a sólový Koncert pre bicie nástroje a orchester, op. 77 tureckého skladateľa Fazila Saya. Martin Grubinger si doviezol vlastnú batériu bicích nástrojov, vrátane unikátnych, špeciálne určených na interpretáciu koncertu a doviedol publikum do vytrženia. Dielo sa zaskvelo už pri tohtoročnej premiére v Drážďanoch, je avantgardné, dynamické, strhujúce farbou, rytmom a virtuozitou bicích. Grubinger pridal virtuóznu sólovú kadenciu a na nevídanú radosť publika žartoval s paličkami.

V druhej polovici zaznela Fantastická symfónia, op. 14 Hectora Berlioza, úžasné dielo plné lásky a napätia z lásky, kde orchester ukázal svoje kvality. Mimoriadne zaujali krásnym prídavkom Labuť z Tuonely od Jeana Sibelia. Tak si predstavujem nostalgiu a tklivosť severu, ktorú podčiarklo úžasné sólo hráčky na anglický roh.

Prvá tretina koncertov BHS vyvrcholila vystúpením slávneho Monteverdi ChoirEnglish Baroque Soloists. Slávny dirigent Sir John Elliot Gardiner založil Monteverdiho zbor v 60-rokoch, ktoré boli poznačené obrovskou renesanciou a záujmom o tzv. starú hudbu. Súbor Anglickí barokoví sólisti vznikol v roku 1978. Symbióza zboru a sólistov umožňuje objavovať a sprostredkovať nádherný renesančný a barokový repertoár v takmer dokonalej podobe. Gardiner, ale aj Christi, Parrott, Harnoncourt, Hogwood a ďalší nastolili  normy tzv. poučenej interpretácie. Znamená to rovný spev bez vibráta, nuancovanie v rámci fráz, ozdôb, legát a dynamiky a v nástrojovej hre rovnako ušľachtilé hľadanie tvaru, ktorý by zodpovedal dobovým zvyklostiam. Tradícia Angličanov je silná a pevná a interpretácia garantuje neuveriteľný zážitok, Gardiner má precítený každý detail. A vďaka manažmentu BHS mohlo publikum prežívať diela do hĺbky – latinské texty zvolených skladieb boli v programovom bulletine preložené na základe dostupných liturgických textov. Fascinujúca bola Messa a 4 voci da cappella, SV 190  renesančného majstra Claudia Monteverdiho, znela v podaní zboru a generálneho basu – to je v starej hudbe imperatív, základná zvuková opora hudby, zväčša zverená hlbokým sláčikom, čembalu a lutne alebo teorbe. V našom prípade to bola viola da gamba, sólistkou bola Kinga Gáborjáni – dielo znelo priam nebesky, pianissimo a rovný tón v hrobovom tichu Slovenskej filharmónie. Stará hudba má v sebe toľko citu a vášní, že len tá interpretácia je dobrá, ktorá je naplnená výrazovými detailmi a vhodne zapasovanými ozdobami.

Po Monteverdim zo 16. storočia sa hostia zamerali na barokové diela 17. a 18. storočia a od talianskeho skladateľa od Giacoma Carissimiho zaznelo oratórium Historia di Jephte, vychádzajúca z biblického príbehu Knihy sudcov o obetovaní dcéry Jephty. Angličania strhli svojou vypointovanou, vrúcnou interpretáciou tohto dojímavého príbehu. Nasledovali dve sklady anglického barokového skladateľa Henryho Purcella – antem Hear my prayer, O Lord, Z 15 a moteto Jehova, quam multi sunt hostes, Z 135  na text Žalmu č. 3. Práve toto dielo potom po obrovskom úspechu koncertu uviedli hostia znova ako prídavok. Sólisti jednotlivých skladieb sa striedali, ich výkony boli naozaj vysoko profesionálne.

Koncert vyvrcholil uvedením skladby z pera Domenica Scarlattiho Stabat mater. 10 sólistov a sólisti na historických nástrojoch predviedlo typické barokové dielo, plné bohatosti výrazu, ozdôb, sól, ktoré vyniká dokonalosťou polyfónie. Bratislava sa tak dožila príkladnej, vrúcnej a vysoko profesionálnej interpretácie tohto krásneho duchovného diela.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Autor Gorily Holúbek: Flašíka viem vysvetliť, polícia sa mi neozvala

Kvalita nahrávky je podobná originálu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Johnson prekvapil a dohodol sa s EÚ na odchode

V sobotu zasadne britský parlament

Komentár šéfredaktorky

Čo nám Gorila hovorí o Ficovi a Haščákovi

Gorila ponúkla jasnú predstavu, ako si interpretujú fungovanie štátu.


Už ste čítali?