Storočnica Slovenského národného divadla - premiéra Rusalky

Autor: Viera Polakovičová | 26.2.2020 o 22:47 | (upravené 28.2.2020 o 12:11) Karma článku: 2,70 | Prečítané:  312x

Odznela prvá operná premiéra stej umeleckej sezóny Slovenského národného divadla - Rusalka Antonína Dvořáka. V jubilejnej sezóne uvedie Opera ešte AiduFigarovu svadbu

Išlo o desiate naštudovanie ikonickej českej opery, ktorá zaznela v novom Slovenskom národnom divadle hneď v prvom roku jej fungovania a odvtedy už vyše 100 razy. Na čelo orchestra sa mal postaviť Ondrej Lenárd, ktorý však na sklonku vlaňajšieho roka od naštudovania Rusalky a Aidy odstúpil. Ministerka kultúry totiž nedodržala dohovor o riešení katastrofálnej situácie orchestrálnych hráčov v opere. Už pred tromi rokmi z podobného dôvodu odstúpil od naštudovania Janáčkovej opery Věc Makropulos v záverečnej fáze jej prípravy svetoznámy český dirigent Tomáš Hanus. Riaditeľ nedokázal splniť jeho požiadavku, aby orchester skúšal v jedinom obsadení, hráči majú totiž aj niekoľko zamestnaní. Za dirigentský pult sa vtedy postavil jeho asistent, slovenský dirigent Ondrej Olos pôsobiaci v Brne. Dnes sa situácia zopakovala a namiesto Lenárda stál za pultom ten istý dirigent, Ondrej Olos.

A aby toho nebolo málo, zmenil sa aj tím tvorcov Rusalky a pôvodne ohlásenú českú režisérku Michaelu Švecovú vystriedal kvôli nezhodám o režijnej predstave divadelný režisér Martin Kákoš - po prvýkrát inscenoval operu.

Odstúpenie Ondreja Lenárda a nahradenie českej režisérky prešlo takmer bez mediálnej ozveny. Veď po tom, čo namiesto dôstojných osláv Storočnice zažívame už druhý rok zemetrasenie, ani nečudo. Najprv to bolo odvolanie generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mariána Chudovského, odstúpenie riaditeľa opery Slavomíra Jakubeka (pretože dôvodom personálnych zmien bola ekonomicky nevýhodne a pravdepodobne zle manažovaná opera), menovanie ekonóma Vladimíra Antalu na jeho miesto, najnovšie dočasné poverenie pre Petra Kováča a odvolanie Michala Vajdičku.

Operu má povzniesť za riaditeľa vymenovaný odchovanec Janáčkovej akadémie umení z Brna, dirigent Rastislav Štúr. Prvou previerkou nového vedenia opery bola pre technické prestavby oneskorená premiéra Dvořákovej Rusalky. 

Rusalka je predposlednou operou českého barda Antonína Dvořáka, ktorý si už za života získal medzinárodné uznanie. Libreto mu ponúkol Jaroslav Kvapil, ktorý čerpal z balád Karla Jaromíra Erbena a z nemeckých vzorov, Undine de la Motte Fouqého a hlavne z Malej morskej víly Hansa Christiana Andersena. Skladateľa námet veľmi zaujal, pretože túžil moderným jazykom vytvoriť niečo, čo je zakotvené v ľudových zdrojoch. Premiéra sa konala 31. marca 1901 v Prahe. Dvořákova hudba je mimoriadne silná, je ovplyvnená Wagnerom, pracuje s príznačnými motívmi a v inštrumentácii impresionizmom, skladateľ využíva farebnosť a malebnosť dychových nástrojov, harfy, hudba plynie s českou ladnosťou a dojíma.

Dielo žije na celom svete, hoci napríklad blízka Viedeň ho uviedla až v roku 1987, produkcia Otta Schenka s legendárnymi sólistami Petrom Dvorským a Gabrielou Beňačkovou sa zapísala do dejín. V tom istom roku premiérovala dielo aj Opera Slovenského národného divadla. Svetlo sveta uzrela moderná Fischerova inscenácia, kde rovnako ako dnes vytvoril scénu Milan Ferenčík. Scénograf spolupracoval pri tvorbe až 5 inscenácií Rusalky v rôznych divadlách.

Mám v živej pamäti Ferenčíkovu scénu spred 33 rokov, priezračne čistú, výtvarne modernú a zaujímavú. Súčasnými inscenátormi mnoho razy citovaná réžia Roberta Carsena z Paríža, v ktorej pod taktovkou Jiřího Bělohlávka excelovali Sergej Larin a neskôr Miroslav Dvorský a ktorú som opakovane zažila, vychádzala tiež z jednoduchosti scény. Aktuálna Ferenčíková scéna je hutnejšia, v 1. a 3. dejstve sme vo svete prírody, pracuje s predstavou vody, mostom, po ktorom sa speváci pohybujú, kútikom pre čarodejnicu, či interiérom paláca s centrálnou sochou Afrodity v 2. dejstve. Pri známej árii Měsíčku na nebi hlubokém dominuje obrovský mesiac, je z nej jasné zadanie rozprávky. 

Rusalka je príbehom morskej panny, ktorá sa zamiluje do človeka a chce ísť medzi ľudí aj za cenu toho, že onemie. Princa očarí, ale on neodolá Cudzej kňažnej a Rusalku odvrhne. Pre ňu však niet viac miesta ani vo svete víl, ani medzi ľuďmi. Princ neskoro spoznáva, koho naozaj miluje a Rusalka, blúdiaca bezcieľne svetom, ho zachraňuje smrteľným bozkom. Umiera však šťastný. Rozprávka je o pravom cite, o vernosti, o bezhraničnej láske vodníka k dcére – víle a o odpúšťajúcej láske.

Tvorcovia zdôrazňujú nezmieriteľnosť dvoch svetov – sveta víl a toho ľudského. Režisér Martin Kákoš rešpektoval zadanie vytvoriť rozprávku, neexperimentoval. Jeho réžia je živá, dynamická. Zbor a tanečníkov využíva nenásilne na javiskovú, niekedy jemne prehustenú akciu. Oceňujem, že pri vrcholiacej dráme v treťom dejstve je réžia decentnejšia, necháva vyznieť charaktery a dáva priestor jednoduchosti, veď hudba a spev sú nabité emóciami a drámou.

Kostýmy Ľudmily Várossovej sú rozprávkovo krásne, podčiarkujú rozdiely dvoch svetov. Farby hýria v ľudskom svete, svet víl je jemný a poetický, expresívne sú kostýmy čarodejnice a nýmf.

Dirigent Ondrej Olos s domovským zázemím v Brne má skúsenosť s českým repertoárom. Bol veľkou oporou inscenácie, vychádzal v ústrety sólistom, orchester znel korektne. Drobné momenty nesúladu vyvážil pevnou rukou v celej produkcii.

Rusalka Evy Hornyákovej je výrazovo citlivá, spevácky brilantná, postava jej veľmi dobre sedí. Ária Měsíčku na nebi hlubokém bola krásna a dojímavá bola aj záverečná scéna Rusalky a Princa. Rusalkino Proč volal jsi mne v náruč svou, proč ústa tvoje lhala? A fascinujúce Princovo Líbej mne, líbej, mír mi přej... boli nádherou v smrteľnom objatí, kde zvíťazila láska a obeta. Peter Berger spieval Princa nežne a dramaticky. Rolu spieva aj v Brne a spolu s dirigentom Štúrom hosťoval v Rusalke aj v Číne. Skvelá bola Denisa Hamarová v úlohe Čarodejnice. Cudzia kňažná v nádhernom červenom kostýme bola v interpretácii Jolany Fogašovej dominantná herecky. Dobre vyznela scéna Hájnika a Kuchtíka v podaní vynikajúcich Daniela Čapkoviča Kataríny Flórovej – bolo im rozumieť každé slovo!

Dvořák a s ním Peter Mikuláš sú hlavnými víťazmi novej produkcie Rusalky. Toľko krásy, citu, nádherný tón, frázy, legáta, výraz, porozumenie..., bol to spevácky a herecký koncert nášho basistu! Dvořákova hudba dojíma až do hĺbky duše, jej pôvabná inštrumentácia, stupňovanie drámy, krásne árie, či inštrumentálne medzihry, polonéza, zbor Květiny bíle po cestě a sólo Vodníka – Mikuláša so zborom v svadobnej scéne 2. dejstva patrili k silným momentom premiéry.

Zaujal ma programový bulletin, obohatený  o poéziu a výtvarné vsuvky, aj s prekladmi do nemčiny a angličtiny. Možno by stálo za to doplniť ho o kompletné libreto a prípadne aj o hlbšie pohľady inscenátorov. A ideálne  by bolo pripraviť k nemeckým titulkom aj originálne české, pretože až na Mikuláša a dvojicu Čapkovič Flórová nebolo spevákom dobre rozumieť text.

Riaditeľ opery Rastislav Štúr sa na tlačovej konferencii vyznal zo svojej lásky k opere Rusalka a z túžby uviesť do života rodinnú operu. Bratislavská novinka je naozaj rozprávka, z hľadiska režijného divadla patriaca však do minulého storočia. Okrem toho, že je to nádherná hudba, ktorá zasahuje srdce a city, nepotrebuje veľký výklad v podobe hustej akcie. Ak ju však v tejto podobe prijmú deti, vyrastajúce vo svete digitálnej techniky, splní svoj účel. Mám však pochybnosti o zadaní, pretože Rusalka vôbec nie je ľahké dielo a už vonkoncom nie pre deti. Potrebuje výklad, porozumenie textu. Na ceste k deťom by jej mohlo pomôcť napríklad skrátenie inscenácie a, samozrejme, originálne titulky.

Treba dodať, že Rusalka dopĺňa ďalšie dve detské opery v repertoári Opery Slovenského národného divadla (Zagar, Dubovský), ale aj výborné koncertné produkcie symfonickej rozprávky Peter a vlk Sergeja Prokofieva v Slovenskom rozhlase a Slovenskej filharmónii. Určite práve tadiaľto vedie cesta k výchove najmladšieho návštevníka kultúrnych podujatí. Ak však vychádzam napríklad z inscenácie storočia - tej Carsenovej z Paríža, prijímam rozprávkovú verziu slovenských tvorcov s rozpakmi. 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?