Štefan Kocán a Marián Lapšanský v Redute

Autor: Viera Polakovičová | 2.7.2020 o 12:54 | (upravené 2.7.2020 o 23:57) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  329x

Svetoznámy basista Štefan Kocán sa vo dvojici s klaviristom Mariánom Lapšanským predstavil v piesňovom recitáli v Redute v utorok 30. júna. Pianissimá rušili električky!

Slovenská filharmónia tak uzatvorila sériu štyroch koncertov s publikom, ktorú začala 9. júna. Ak sa vedenie Slovenskej filharmónie rozhodlo odložiť návrat orchestra na jeseň, bolo zaradenie piesňového recitálu veľmi dobrým riešením. Po prvé preto, že takýto čin nezvádza k lacnej popularizácii umelcov z oblasti tzv. vážnej hudby, po druhé preto, že na Slovensku tradíciu piesňových recitálov prinajmenšom zanedbávame, hoci nás história učí, že tu bola aj v minulých storočiach, vrátane predošlého. A po tretie aj preto, že to bola príležitosť pre Štefana Kocána načrieť hlbšie do oblasti piesňového repertoáru. Urobil tak už pred 8 rokmi vďaka agentúre Kapos, ktorej vďačíme za jeho prvý recitál na Slovensku, vtedy s ruským repertoárom, v utorok v Redute to bolo s repertoárom nemeckým.

Koncert sa konal v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Viedni. 

Kocán spieva od roku 2009 v Metropolitnej opere v New Yorku a od roku 2011 v milánskej La Scale. Má zvučný bas a silnú javiskovú prítomnosť. Podarilo sa ho dostať aj na scénu Slovenského národného divadla - účinkoval v role Banca vo Verdiho Macbethovi, Dona Basilia v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly a Filipa II. vo Verdiho opere Don Carlo. Podotýkam, že Macbetha naštudovala Opera SND na mieru basistu Sergeja Kopčáka, jedného z našich najúspešnejších spevákov, ktorý bol 25 rokov sólistom Metropolitnej opery v New Yorku. V tomto kontexte sa mi žiada spomenúť, že práve on vyryl nezmazateľnú stopu v oblasti piesňového repertoáru a súčasnej slovenskej hudby.

Piesne patria k tomu najnáročnejšiemu v oblasti speváckeho umenia. Sú priehľadné, prezrádzajú úroveň citovej vybavenosti a vokálnej zručnosti. Sú aj krokom k novým horizontom, k zvnútorneniu, preto si Štefan Kocán zasluhuje obdiv za to, že ponuku Slovenskej filharmónie prijal. 

Na programe boli piesne Roberta Schumanna a Franza Schuberta. V prvej polovici znel piesňový cyklus Roberta Schumanna Dichterliebe, op. 48 z roku 1840. Ide o 16 zhudobnených básní z pôvodných 65 básní nemeckého romantického básnika Heinricha Heineho. Za krásnu hudbu vďačíme láske skladateľa k budúcej manželke Clare Wieckovej, je plná citu a nežnosti, ale aj vtipu.

Cyklus Dichterliebe je vizitkou sopranistov, tenoristov i basbarytonistov, v basovej verzii ho považujem za najnáročnejší. Využiť titul tak, aby každá pieseň bola príbehom, vypovedala o stave duše stíšením a vygradovaním hlasitosti, či frázovaním a dosiahla taký výraz, ktorý korešponduje s textovou predlohou, nie je vôbec ľahké. Kocánovi sa to v priebehu večera darilo čoraz výraznejšie. Z môjho pohľadu dominoval stále – i keď dynamicky nuancovaný – jeho zvučný bas, samotné príbehy a ich citové bohatstvo sa však predierali čoraz nástojčivejšie. Pre operného speváka je to náročné, nemá pódium, ani orchester, musí dosiahnuť sústredenie publika na obsah len on sám s klaviristom – v tomto prípade však mal viac, než oporu, ale partnera tej najlepšej kategórie s dlhoročnou vzácnou skúsenosťou v tejto oblasti. 

Prečo však filharmónia zhasla svetlá tak, že publikum nemohlo text vytlačený v bulletine čítať? Percepciu piesní by paralelné sledovanie textov obohatilo. V tejto súvislosti rada vyzdvihujem vynikajúcu zrozumiteľnosť spievaných piesní v Kocánovej interpretácii. Kocán je nielen poslucháčom Nesterenka z Viedne, čo ho priam predurčuje ku kvalitnej interpretácii (aj) piesní, ale odtiaľ a zo svojho ďalšieho pôsobiska v Linzi, si odniesol aj perfektnú nemčinu. A jeho dobrá technika mu umožňuje spievať tak, že mu bolo dobre rozumieť. Básne sú ale náročné a čítať text by bolo bonusom.

Dramaturgia premostila piesne sólovým klavírnym vstupom Mariána Lapšanského. Vybral si ladné a svieže časti z Lyrických kusov Edwarda Hagerupa Griega. S veľkým citom, poéziou i hravosťou interpretované skladby boli zážitkom.

Druhým blokom piesní bol výber z viacerých cyklov rakúskeho majstra piesní Franza Schuberta - Wanderer’s Nachtlied II „Über allen Gipfeln ist Ruh“, Op. 96 č. 3, D768 na text Johanna Wolfganga von Goetheho, Aufenthalt, Schwanengesang D957, č. 5 na text Ludwiga Rellstaba, Du bist die Ruh, op. 59 č. 3, D776 na text Friedricha Rückerta a Liebesbotschaft, Schwanengesang D957, č. 1 na text Ludwiga Rellstaba. Naozajstný pôžitok, tak výber, ako i interpretácia.

Kocán akoby sa v Schubertovi cítil lepšie, pôsobil suverénnejšie a s väčšou ľahkosťou nuancoval svoj spev. Schumann, aj Schubert prezrádzal v niektorých momentoch jeho obrovský temperament a naturel – dynamizmus, hravosť a vtip, ale i dráma mu sedia výborne. Oceňujem však najmä to, že cizeloval aj pianissimá a frázy a že recitál zostal aj pri výbere prídavku štýlový (StändchenD899 na báseň Sheakespeara). 

Tentokrát mohla Reduta dovoliť vstup 500 osobám. Publikum Slovenskej filharmónie je citlivé, vzdelané a skúsené. Váži si vzácne momenty s nevšednými umelcami a repertoárom. Piesňový recitál prijalo s nadšením a úľavou, že už je možné prísť na koncert naživo. Keby nebolo električiek, ktoré nám znova a znova pripomínajú, aké je to nešťastné, keď sála nie je riadne odizolovaná, bol by koncert na úplne inej úrovni. Diskutéri o električke pri SND mali mať koncert povinný...

https://stream.filharmonia.sk/video/?v=KS202006301900
http://www.kapos.sk/sk/koncert/stefan-kocan/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.


Už ste čítali?